MEMORIES OF PARENTS - HP Fanfiction

25. december 2009

Boli Vianočné prázdniny. Dom na Grimmaldovom námestí č. 12 prekvital slávnostnou náladou a všade bol hurhaj. Akoby nie, keď bol dom plný detí.

Harry Potter sa chvíľku zhováral so svojím najlepším priateľom Ronom Weasleym, keď si všimol svojho krstného syna, Teddyho, ako sám sedí na schodoch a hľadí do zeme. Harry sa ospravedlnil priateľovi a kráčal smerom k malému chlapcovi s modrými vlasmi.

„Som rád, že si na Vianoce tu,“ prisadol si k nemu a usmial sa na Ginny, ktorá práve prešla okolo nich v náručí s dvojročnou Lily.

„Aj ja,“ odvetil mu Teddy.

„Povieš mi, čo ťa trápi?“ spýtal sa ho Harry.

Teddy Lupin obrátil svoju tvár na krstného otca a pozrel sa mu do očí: „Iba som myslel na to, aké by to bolo, poznať ich. Na Rokforte mi každý hovorí, akí boli skvelí. Aj ty mi to stále hovoríš, ale je to nefér, nevedieť, akí boli.“

„Oni boli naozaj skvelí,“ Harry položil ruku na jeho rameno, „ale chápem tvoje pocity, Teddy, ja si svojich rodičov tiež nepamätám. Tiež mi hovorili, akí to boli úžasní ľudia a vieš čo mi raz povedal tvoj otec?“

Malý chlapec pokrútil hlavou a Harry pokračoval: „Povedal mi, že mu je tak veľmi ľúto, že on bol s mojimi rodičmi tak dlho a ja tak krátko. A presne toto ma napadá vždy, keď sa chceš o svojich rodičoch rozprávať. Je mi ľúto, že som bol s Remusom a Tonksovou niekoľko rokov a ty pár mesiacov!“ Nadýchol sa. „Stále sú s tebou, Teddy. Vždy a ty ich máš vo svojom srdci.“

„Myslíš, že raz budem taký dobrý čarodejník ako bol môj otec?“ opýtal sa ho Tedy.

„Samozrejme, už teraz si skvelý. Nedávno som bol za riaditeľkou a sú na teba samé chvály,“ usmial sa na neho Harry, „čo sa týka štúdia samozrejme, nie čo sa týka správania, ale to už ťa isto vyhrešila stará mama,“ žmurkol na neho.

„Ty si vravel, že môj otec vyvolával problémy, a že aj ty a Ron,“ pozrel sa na neho Teddy, akoby žiadal od Harryho, aby mu tie malé výtržnosti na škole schválil.

„Asi to máš v krvi, Teddy,“ pousmial sa Harry, „ale nie je to správne. Treba sa správať slušne a neporušovať pravidlá.“ Kiežby to bolo také ľahké, pripustil si v duchu.

„Hnevali by sa na mňa?“ spýtal sa ho znova Teddy.

„Možno troška,“ prikývol Harry, „Remus by to musel pochopiť, veď si úplne ako on. Až na to, že vieš meniť svoj výzor, to máš po Tonksovej.“

Teddy prikývol a zmenil svoju farbu vlasov na fialovú, pretože mu Harry často rozprával, že jeho mama si ich tiež najčastejšie menila na túto farbu. Harry si to gesto všimol a poťapkal ho po chrbte.

„Veľmi sa na teba tešili, Teddy. Chceli byť rodina napriek všetkému. Remus nechcel, aby Tonksová bojovala vo vojne, chcel, aby ostala doma s tebou. Ale ona cítila, že ju Remus potrebuje, že musí bojovať po jeho boku. Veľmi ťa ľúbili,“ Harrymu z toho bolo smutno. Remus a Tonksová boli skvelí ľudia, ktorí mu tak veľmi chýbali každý deň, rovnako ako jeho rodičia, Sirius, Dumbledore a Fred.

Chápal malého chlapca sediaceho vedľa seba. Dokázal presne pochopiť, čo sa mu asi ženie hlavou, čo cíti a ako sa trápi, že si na svojich rodičov nepamätá. Že ich pozná iba z toho, čo mu o nich hovoria dospelí a z fotografií. Pozná ich činy, všetko čo urobili preto, aby sa na tomto svete ich syn mal lepšie. Ale za priveľmi veľkú cenu.

„Je mi ľúto, že ich nikto neochránil, že nikto nezabránil tomu, že zomreli,“ adresoval krstnému synovi.

„Vravel si mi, že si mohol svojich rodičov vidieť aj po smrti a že si videl aj môjho ocka,“ spomenul si Teddy.

„To sa už nedá, Teddy,“ smutne mu odvetil Harry a potom ho niečo napadlo. „Je jedna možnosť akoby si mohol vidieť svojich rodičov.“

„Ako?“ spýtal sa Harryho.

„Za pol hodinu som späť,“ postavil sa Harryho zo schodov, „čo keby si zatiaľ dal pozor na Jamesa a Albusa Severusa?“

„Samozrejme, krstný Harry,“ prikývol chlapec a tiež vstal zo schodov.

Harry sa obzrel po obývačke a Ginny nikde nevidel. Nakoniec ju našiel v kuchyni ako kŕmi Lily.

„Musím ísť na chvíľku preč,“ povedal jej.

„Práca? Teraz, Harry?“

„Nie, nejde o prácu, ide o Teddyho. Premiestnim sa k Rokfortu a niečo si požičiam od Dumbledora,“ vravel jej rýchlo Harry. ,,Mysľomisu,“ dodal krátko.

Ginny sa na neho pozrela a na tvári sa jej zjavil široký úsmev. „Harry, prečo nás to nenapadlo skôr?“

„Asi nebol ten správny čas,“ odvetil jej. „Môžem teda ísť?“

„Samozrejme, ach, Teddy, on bude šťastný. Bude ich môcť vidieť v našich spomienkach,“ usmiala sa na neho a krátko ho pobozkala na pery. ,,Aké dojemné.“

Harry na ňu žmurkol, vybehol z kuchyne až na koniec chodby. A keď otvoril dvere domu, odmiestnil sa.

***

Keď sa Harry ani nie o pol hodinu vrátil, Ginny bola znova v kuchyni a pred sebou mala malé fľaštičky. „Tieto sú moje,“ ukázala na jednu, „Ronove, Hermionine, mamine, ockove, Andromedine a tieto tu pred chvíľkou nechal Kingsley, pozdravuje ťa, ale musel sa ponáhľať. A ešte tieto sú od Billa,“ ukázala na poslednú malú fľaštičku a potom mu jednu prázdnu podala.

Harry sa usmial na svoju úžasnú manželku, vzal si od nej fľaštičku a vybral prútik z nohavíc. Priložil si ho k spánku a potom potiahol striebornú niť, ktorú nasmeroval do fľaštičky. Fľaštičku zazátkoval a priložil k ostatným.

Vošiel do obývačky. Hermiona čítala deťom Rozprávky Barda Beedla. James, Albus Severus a Rose ju napäto počúvali. Hugo ale už pomaly zaspával v Ronovom náručí a malá Lily zase v náručí Molly. Arthur a Bill sa na niečom zhovárali. Zbadal Tedyho s Victoire ako si vymieňajú kartičky z čokoládových žabiek. Keď Teddy zachytil Harryho pohľad, Harry prikývol.

Sledoval svojho krstného syna, ako kráča smerom k nemu a potom ho zaviedol do kuchyne.

„Toto je mysľomisa,“ ukázal mu Harry na misu pred ním. „A v tých fľaštičkách sú spomienky. Všetkých, ktorí poznali tvojich rodičov. Stačí ak obsah fľaštičky vyleješ do misy a ponoríš si tam tvár.“

„Uvidím ich?“

„Uvidíš ich v našich spomienkach, Teddy,“ usmiala sa na neho Ginny, „ale nebudeš môcť s nimi hovoriť. Ale uvidíš ich.“

„Ďakujem,“ chlapec nevedel, čo viac povedať. Harry podišiel k Ginny a chytil ju za ruku. Bolo na čase nechať malého chlapca s fialovými vlasmi osamote.

Keď Harry zatváral dvere na kuchyni, všimol si, že Teddy najprv siahol po jeho spomienkach. Pousmial sa a nechal krstného syna samého so spomienkami na jeho rodičov.